PRED NAMI JE ĎALŠÍ VÍKEND, ktorí sme sa rozhodli s kamarátom Michalom stráviť na Malom Dunaji. Keďže to bol predĺžený víkend, tak sme sa po dlhšom zvažovaní, kam si pri momentálnom rybárskom tlaku na tejto rieke sadneme, rozhodli naložiť veci do člnov a preplaviť sa niekam do neznáma…
Po niekoľkých telefonátoch sa stretávame pri rieke, zhadzujeme člny zo striech rovno na vodu a nakladáme ich vecami potrebnými pre lov a kempovanie. Medzitým Mišo objednal pizzu a mierne prepotení čakáme na donášku. Po príchode pizze ju s chuťou do seba nahádžeme, nasadáme do člna a plavíme sa dole prúdom. Stretávame mnoho rybárov sediacich na brehu, niektorí s úsmevom na tvári mávajú, iní zase nepríjemne zazerajú – na to sme si však už zvykli… Hoci všetkých nás baví to isté, neprajnosť a nenávisť je v poslednom čase v móde.
V ústrety dobrodružstvu
Mišo na Malom Dunaji vyrástol a vďaka tomu sme mali nejakú predstavu o tom, kde by sme chceli chytať a kde by mohol byť pokoj… Plavíme sa dolu prúdom a dostávame sa do časti, ktorá je z brehu absolútne nechytateľná a poriadne divoká. Všade trčia staré potopené stromy, ktorými silný prúd mierne hýbe a vyzerá to ako nožnicovoruký Edward. Natoľko sa kocháme prírodou a divočinou, že sme si ani nevšimli to, čo bolo pred nami! Zúžený tok, zvalené stromy, silný prúd a naozaj malé miesto na preplavenie sa. Do toho nám ešte zdochýna motor a razom sa príjemná plavba zmenila na boj o život. Ani nevieme, akým zázrakom sa nám podarilo naštartovať motor, preletieť úzkym prieplavom a pritiahnuť čln s vecami bez zbytočnej ujmy na zdraví. Bolo to o chlp, musíme si dávať väčší pozor!
Plavíme sa ďalej a naskytá sa nám krásny pohľad na divočinu, zver a všetko, čo k divokej rieke patrí. Stále však nenachádzame miesto, kde by sme sa vedeli zložiť a stráviť tam tento predĺžený víkend. Dostávame sa do úseku, kde už v minulosti Mišo niekoľko pekných rýb ulovil, a tak s nadšením počúvam historky o tom, aké to bolo kedysi… Aj som rád, že som to nezažil, pretože nemám dôvod byť smutný, keďže neviem, aké to bolo. No podobný problém je aj u nás – plne obsadené brehy, neustály tlak na rybárske miesta, problém nájsť voľný flek a to už bude len a len horšie.
Sadli sme si „dobre“
Vráťme sa naspäť k našej malodunajskej expedícii. Pred nami boli posledné dve zákruty a mali by sme sa dostať k miestu, kde by sa malo dať zakotviť. Po príchode zisťujeme, že miesto je obsadené… Partia mladých pánov, veľké prístrešky, autá a guľáš, proste, taká klasická letná akcia. Zaujímavé, že tam je údajne „zákaz vjazdu motorovými vozidlami“. Škoda, pretože miesto vyzeralo naozaj vynikajúco – plytčiny, potopené stromy, koryto, rozhranie prúdu, vracáky, jednoducho, úplný ideál na jarný lov. Nevadí, plavíme sa ďalej po prúde až prichádzame na koniec úseku, kde rovnako sedia rybári. Rýchla otočka a letíme naspäť proti prúdu. Čas sa krátil, a preto sme sa rozhodli rozložiť o jedno miesto vyššie nad spomínanou partiou, kde prebiehala guľáš‑párty. Každý z nás vyviezol jeden prút na trhačku do plytčiny za koryto a zvyšné prúty smerovali do koryta. Na trhačku sme nastražili boilies a pod nohy sme na rýchly lov zvolili na začiatok pelety. Mišo po chvíli zdoláva malého kapríka a my máme v podberáku prvú rybu našej expedície. Už len čas ukáže, či sme si dobre sadli. Po zakŕmení miest pomaly zapadá slnko a nálada na vedľajšej párty graduje, výkriky silnejú a hudba je stále hlasnejšia. Zhodli sme sa, že sme si „naozaj dobre sadli“. Ryby asi radšej preplávali do rieky Váh.
Ráno na svitaní, keď konečne dídžej ukončil posledné sólo výkrikom, zdolávam menšieho kapríka aj ja. Úplne znechutení a nevyspatí sa rozhodujeme, či zostaneme na tomto mieste alebo sa presťahujeme… Sadám do člna a rýchlo letím proti prúdu objaviť ďalšie miesto, kam by sme sa mohli presťahovať. Zhruba 2 kilometre vyššie proti prúdu nachádzam miesto, ktoré sa mi páči, a tak letím v sklze dolu prúdom za Mišom. Kým som sa vrátil, boli obidva bivaky aj všetky veci naložené v člne, preto parťák naskakuje ku mne do člna a ideme sa plaviť.
Nové miesto a noc na lehátkach
Po príchode na nové miesto a prezretí predpovede počasia, rozhodli sme sa prespať na lehátkach pod šírym nebom. Konečne nastalo ticho a tá pravá rybárska atmosféra. Pod vodou bolo dosť veľa prekážok, potopených stromov a rieka bola v týchto miestach dosť úzka, takže tok bol podstatne silnejší, ako som bol doteraz zvyknutý. Mišo dostáva prvý záber, už sme kapra videli (odhadom tak 8 kg), ale pred našimi očami zmizol za stromom a celé to odtrhol. Do rána sa to opakuje niekoľkokrát, absolútne sa nám nedarilo kaprov zdolať. Zábery sme síce docielili, ale ryby sme strácali v prekážkach, preto som ráno zavelil, že sa musíme presťahovať. Myslím, že keby bol so mnou na rybách niekto iný, tak ma pošle kadeľahšie, ale Mišo je úplný pohoďák a s úsmevom na tvári sme začali nakladať člny. Čo si myslel v tej chvíli, radšej nechcem vedieť.
Jedno je isté: zmena miesta ryba istá! A tak brázdime s našimi člnmi proti prúdu ma‑
lebného Malého Dunaja, keď tu zrazu vidím, ako na nás niekto máva, a to boli naši
skvelí kamaráti Dedko Jurko, Pepo s priateľmi. Na chvíľu sme sa u nich zastavili, neodolal som poháru dobrého vínka, keďže môj parťák je abstinent a v našej výbave sa nenachádzala ani kvapka alkoholu. Po chvíli zisťujeme, že aktivita v ich úseku je na bode mrazu, nuž sa po chvíli lúčime a letíme ďalej proti prúdu.
Pred nami je posledná noc
Po dlhšom čase a miernom zúfalstve, keďže sme už boli skoro pri našich autách, rozhodli sme sa zakotviť na prvom mieste, ktoré bude voľné. Nebolo už veľa času na vymýšľanie, pred nami bola posledná noc, tak sme veci rýchlo vyhádzali na breh. Miesto som si prehádzal olovom a zisťujem, že pár metrov po prúde mám štrkovú lavicu, kam smerovala pravá udica a ľavý prút letel rovno do koryta. Mišo sa cez kríky predieral čím ďalej odo mňa, keď zrazu počujem ženský výkrik! Nebola to žena, ale Mišo zbadal hada a nervózne vykrikuje, že „všade tu behajú hady“!
Odvtedy viem, že hady majú nohy… Pred zotmením utekám k ohnutej udici a začínam zdolávať rybu – krásny súboj! – už som kapra aj zbadal, ryba z kategórie 10+ vypína sa pred podberákom…! Tak tomuto už naozaj nerozumiem, čo sme komu urobili, že sa nám nedarí chytiť aspoň jednu normálnu rybu. Niekedy je to proste tak a vôbec sa nad tým netreba zamýšľať, koniec ‑koncov sme si to perfektne užili, spoznali celý úsek rieky za taký krátky čas. Ležíme na lehátku, pozorujeme hviezdy, básnime o kaprích matkách a pomaly zaspávame.
Treba veriť a budete odmenení
Na svitaní sa prebúdzame na šialenú jazdu. Chytám udicu a začína perfektná zdolávačka. Zrazu dostáva záber aj Mišo a beží cez kríky ako splašený srnec, nehľadiac na to, že všade číhajú nebezpečné hady a pavúky. Po chvíli, keď podoberám svoju rybu, prichádza s krásnym kaprom v podložke a neveriacky hľadíme na tie ryby po všetkej tej smole, ktorá sa nám lepila na päty. Zabudli sme na všetko a povedali sme si, že to za to stálo a všetko je tak, ako má byť. Niekedy musíte padnúť na dno, aby ste sa mohli odraziť a dokázať niečo, na čo budete hrdý, tak ako sa to podarilo nám. Keby sme ostali na prvom mieste, možno by sme ostali bez záberu do nedele, to už teraz nikto nevie, no snažili sme sa rybu nájsť, čo sa nám nakoniec aj podarilo. Treba veriť do poslednej minúty a budete odmenení tak, ako my s Mišom, keď sa nám ocitli v rukách takíto malodunajskí krásavci. Spokojní a oddýchnutí sme pomaly všetko pobalili, preplavili sa k svojim autám a pobrali domov. Bol už jún, a to znamenalo len jedno, že sa otvorili dunajské ramená a na tie som sa naozaj tešil! Takže ďalšie dobrodružstvo z Dunaj Story sa bude odohrávať v Dunajských luhoch.
Priatelia, chcem vám popriať všetko dobré a nech sa vám darí!
